Budú sa musieť domácnosti pre rastúce splátky hypoték uskromniť?

V tomto článku sa dočítate:
o koľko narastú splátky hypoték a koho ich zvyšovanie zasiahne najviac,
ako dlhodobý rast príjmov pomáha schopnosti splácať,

Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky, pomenúva dôvody nárastu splátok hypoték a vysvetľuje, prečo situácia neohrozí drvivú väčšinu slovenských domácností.

O koľko by domácnostiam mali narásť splátky hypoték?

Podľa analýzy Národnej banky Slovenska (NBS) sa domácnostiam zvýši splátka v priemere o 93 eur.
Ide o domácnosti, ktorým sa úrokové sadzby budú refixovať v najbližších troch rokoch, teda do roku 2025. Zároveň pre dve tretiny klientov bude zvýšenie splátky nižšie ako 100 eur.
Pri výpočte nárastu splátky je dôležitá zostávajúca výška hypotéky a jej splatnosť. V praxi sa totiž refixujú hypotéky, ktoré už klienti do istej miery splatili, a rozhodujúci vplyv na nárast splátky má práve zostatok hypotéky.

Veľmi zjednodušený príklad, v ktorom ide o výpočet splátky len na najbližšie fixované obdobie. Pokiaľ klientovi v čase refixácie zostáva napríklad za obdobie 21 rokov splatiť 51-tisíc eur, jeho splátka narastie o 89 eur. Ak má splatiť ešte 60-tisíc eur, jeho mesačná splátka narastie o 104 eur.
Počet hypoték, ktorým sa bude zvyšovať splátka do roku 2025, je okolo 350-tisíc. Niektoré domácnosti majú aj po dve hypotéky, čiže nárast splátok ovplyvní
cca 300-tisíc domácností.

NBS ako rizikové vyhodnotila tie domácnosti, ktorým nárast splátky tvorí viac ako 20 percent z ich mesačných príjmov, čo je okolo tisíc domácností, teda jedno percento.
Drvivej väčšine domácností sa splátka zvýši do maximálne 10 percent ich mesačného príjmu. A pre desaťtisíce domácností bude toto zvýšenie zanedbateľné, niekde medzi dvoma a piatimi percentami. Samozrejme, každá domácnosť nárast splátok pocíti, ale voči príjmom ho nemusia vnímať tak dramaticky.

Akú časť by správne mala hypotéka tvoriť z príjmu jednotlivca alebo domácnosti?

Podľa národnej banky musí každá banka požičiavať v rámci určitých mantinelov. V prípade hypoték ide o 8-násobok ročného príjmu a podiel splátky k mesačnému príjmu by mal byť maximálne 60 percent.
To sú však už naozaj hraničné hodnoty. My klientom odporúčame 35, maximálne 40 percent podielu splátky k mesačnému príjmu.

Ktoré domácnosti zvyšovanie splátok zasiahne najviac?

Ide najmä o mladých dlžníkov, často jednotlivcov, ktorí si len nedávno kupovali nadhodnotené nehnuteľnosti, najmä v Bratislave. V priemere majú 30 rokov a vo viac ako 80 percentách tvoria jednočlenné domácnosti.

Môže sa to pre rizikové domácnosti skončiť dražbou nehnuteľnosti či núteným vysťahovaním?

Žiadna banka nemá záujem zobrať klientovi nehnuteľnosť, práve naopak, naším záujmom je pomáhať klientovi úspešne sa dostať k svojmu vlastnému bývaniu a v prípade problémov s ním pracovať na riešení.
K takémuto, už hraničnému, riešeniu banka pristúpi väčšinou až vtedy, keď chýba spolupráca zo strany klienta. Klient s bankou napríklad nekomunikuje a banka nevidí iné východisko. Ak sa nemýlim, tak v rámci celého sektora sa pristupuje k dražbe či nútenému vysťahovaniu len v 100 až 200 prípadoch ročne.

Ako je to so mzdami? Pomôžu domácnostiam pokryť tento nárast?

Priemerná mzda rastie medziročne o takmer 10 percent. To znamená, že ak má klient napríklad priemerný príjem 1700 eur, tak pred dvoma rokmi, keď si hypotéku bral, bol jeho príjem okolo 1380 eur. Podiel splátky k mesačnému príjmu mohol byť pred dvoma rokmi rovnaký, ak nie vyšší, oproti podielu jeho aktuálneho príjmu a zvýšenej splátky.
Ak si klient bral napríklad stotisícový úver v roku 2015 s úrokovou sadzbou tri percentá, podiel na príjme uňho predstavoval okolo 45 percent čistého príjmu. S rastom príjmov by však splátka úveru s úrokovou sadzbou 4,4 percenta mohla v roku 2027 tvoriť približne 25 percent jeho čistých príjmov.

Zdroj: NBS, prepočty VÚB

Tieto čísla sú, samozrejme, iba ilustračné, no naznačujú, že rast príjmov môže čiastočne zmierňovať nápor spôsobený nárastom výšky splátky.